Nižšie toky plynu z Ruska už pred jeho februárovou inváziou na Ukrajinu a
následné ďalšie obmedzenie dodávok viedli k nárastu cien komodity v
Európe za uplynulý rok o takmer 400 %. Zdraženie plynu zvýšilo náklady
aj na elektrinu.
Európa obvinila Rusko, že využíva dodávky energie ako zbraň v rámci toho, čo Moskva nazvala "ekonomickou vojnou"
so Západom pre konflikt na Ukrajine. Moskva zase obviňuje západné
sankcie z technických problémov a z prerušenia dodávok plynu.
Plynovodom Nord Stream, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka,
vyvážalo Rusko približne tretinu plynu pre Európu. Plynovod však bežal
len na 20 % kapacity ešte predtým, ako ho Moskva tento týždeň odstavila
pre údržbu. Odstávka mala trvať tri dni a dodávky sa mali obnoviť 3.
septembra.
Očakávalo sa, že ruský štátom kontrolovaný energetický gigant Gazprom
obnoví toky na úrovni 20 %, čo povedie k poklesu referenčnej ceny plynu
na burze v Amsterdame z rekordného maxima, ktoré dosiahol 26. augusta.
Ale potom, čo Rusko zrušilo obnovenie prevádzky Nord Stream 1 s tým, že
zistilo poruchu počas údržby, ceny pravdepodobne opäť stúpnu, domnievajú
sa analytici.
Obrovské náklady na energiu spojené s prudkým nárastom cien plynu už
prinútili niektoré energeticky náročné odvetvia, vrátane výrobcov hnojív
a hliníka, obmedziť produkciu. A vlády v Európskej únii (EÚ) zase
vyčlenili miliardy eur na programy pomoci domácnostiam.
Ďalší vývoj cien plynu bude závisieť od schopnosti Európy pritiahnuť plyn z iných zdrojov.
Európa minulý týždeň predčasne dosiahla svoj cieľ naplniť zásobníky na
plyn do novembra na 80 %. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe sú
zásobníky v EÚ momentálne naplnené na 81 %, pričom nemecké zásobníky sú
plné na 85 %.
Analytici odhadujú, že ceny plynu budú od septembra 2022 do konca
októbra 2023 musieť dosiahnuť v priemere 400 eur za megawatthodinu
(MWh), aby prilákali dostatok predajcov, ktorí pošlú plyn do EÚ.
Klaus Müller, šéf nemeckého Spolkového úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (Bundesnetzagentur) v auguste totiž upozornil, že aj keby boli
nemecké plynové zásobníky naplnené na 100 %, ak sa úplne zastavia toky
ruského plynu, budú prázdne za dva a pol mesiaca.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa pripravuje na úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska.
Nemecko, najväčší spotrebiteľ plynu v Európe, je v druhej fáze
trojstupňového núdzového plánu na riešenie nižších dodávok. Prechod do
tretej etapy by znamenal určité prideľovanie plynu pre priemysel.
Po ruskej invázii na Ukrajinu Európa rýchlo spustila plány na zníženie
svojej závislosti od ruských energií a na prechod k alternatívnym
dodávateľom plynu a iných palív a urýchlenie výroby čistej energie. To
si však vyžaduje čas.
Aj Nemecko začalo s výstavbou terminálov na skvapalnený zemný plyn
(LNG), aby mohlo prijímať komoditu od iných dodávateľov namiesto z
Ruska. Medzitým si rozhodlo prenajať štyri tzv. plávajúce terminály a vo
štvrtok (1.9.) oznámilo, že si prenajme ešte piaty.
Prvý terminál v prístavnom meste Wilhelmshaven by sa mal dostať do
prevádzky koncom tohto roka a druhý pri meste Brunsbüttel začiatkom
budúceho roka. Ďalšie dva budú spustené v nadchádzajúcom roku. Piaty
terminál by mohol fungovať od prelomu rokov 2023 a 2024.